Sprievodca prevenciou porúch osobnosti
Každý z nás prežíva medzi svojimi rovesníkmi obdobia hanblivosti, sociálnej nepríjemnosti a strachu z odmietnutia. Platí to najmä vtedy, keď narazíme na nové sociálne situácie alebo prežívame ťažké životné obdobie. Tieto skúsenosti sú normálne, aj keď zvyčajne prchavé. Väčšina z nás, najmä ak máme tendenciu byť introvertní, stačí sa pomaly zmierňovať v sociálnych situáciách a začne sa cítiť v pohode.
Čo však robiť, ak sa v sociálnych situáciách neustále cítite nepríjemne? Čo ak pocítite extrémne pocity úzkosť kedykoľvek sa vôbec spomenie myšlienka interakcie s ostatnými? Čo ak vás predstava, že vás niekto odmietol alebo nemal rád, naplní neochvejnou hrôzou, bez ohľadu na to, ako sa z toho pokúsite vyriešiť? Čo ak sa za každú cenu vyhýbate sociálnym situáciám a toto vyhýbanie sa vám ovplyvňuje schopnosť udržiavať vzťahy, pracovať alebo normálne fungovať?
Ak je to váš prípad, môžete zápasiť s vyhýbavou poruchou osobnosti, poruchou poznačenou silnou úzkosťou a chronickým vyhýbaním sa sociálnym situáciám.
Definovaná porucha osobnosti
Vyvarujúca sa porucha osobnosti je jednou z desiatich porúch osobnosti rozpoznaných organizáciou Americká psychiatrická asociácia (APA) a je uvedený v príručke DSM-5. APA definuje vyhýbavú poruchu osobnosti ako „model extrémnej plachosti, pocitov nedostatočnosti a extrémnej citlivosti voči kritike“ a pripomína, že ľudia s touto poruchou sa často vyhýbajú vzťahom s kýmkoľvek, o kom sa obávajú, že sa mu nebudú páčiť alebo ho neprijmú. Tí, ktorí majú vyhýbajúcu sa poruchu osobnosti, majú zvyčajne tiež zlý obraz seba samého a sú neustále znepokojení obavami zo sociálneho odmietnutia alebo poníženia.
Tvrdí to denník Psychologický výskum a riadenie správania , asi 1,5 - 2,5% populácie má vyhýbajúcu sa poruchu osobnosti. Vo väčšine prípadov sa porucha diagnostikuje až v dospelosti, pretože extrémna plachosť je v detstve bežná a väčšina detí z nej vyrastie. Ak ste to neprerástli a vaše „vyhýbanie sa ľuďom“ sa stáva extrémnym, chronickým, napĺňa vás hrôzou a vedie k tomu, že sa aktívne vyhýbate sociálnym situáciám, lekár vám môže diagnostikovať poruchu.
Psychológovia nedosiahli konsenzus o tom, čo spôsobuje vyhýbajúcu sa poruchu osobnosti, ale zhodujú sa, že vo väčšine prípadov ide o kombináciu faktorov. Porucha má tendenciu prebiehať v rodinách, takže tu môže hrať genetický aspekt. Ale zvyčajne existujú aj nepriame spúšťače, vrátane nepriaznivých skúseností z raného detstva, ako napr odlúčenie rodičov , zneužitie , zanedbávanie a dokonca nadmerné ochranné rodičovstvo.
Ako zistiť, či ste nemali poruchu osobnosti
Psychiater, psychológ alebo MD je jediný, kto vám môže diagnostikovať vyhýbajúcu sa poruchu osobnosti. Existujú však niektoré bežné príznaky poruchy, ktoré vás môžu upozorniť na to, či nimi trpíte vy alebo niekto, koho poznáte.
Tu uvádzame niektoré typické príznaky vyhýbajúcej sa poruchy osobnosti:
- Problémy s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev
- Veľmi málo blízkych priateľov
- Extrémna plachosť v sociálnych situáciách
- Ak je to možné, vyhýbajte sa sociálnym situáciám
- Vždy sa obávate spoločenského schválenia
- Máte pocit, že vás všetci nenávidia
- Neustále sa báť odmietnutia ostatnými
- Trvalý strach zo sociálneho poníženia alebo z rozpakov
- Veľmi nízka sebaúcta
- Neochota skúšať nové veci alebo vstupovať do nových situácií
Vo svojej najťažšej podobe môže vyhýbajúca sa porucha osobnosti presahovať jednoduché spoločenské situácie a sťažovať vám prácu alebo dokonca opustenie domova. Toto je jedno z nebezpečenstiev neuspokojenia sa s liečbou poruchy, pretože tá má tendenciu byť časom nezvládnuteľná. Okrem toho sa u ľudí, ktorých vyhýbajúca sa porucha osobnosti nelieči, môžu vyvinúť komorbidné poruchy, ako napr depresia alebo poruchy návykových látok .
Liečba a nádej na prevenciu porúch osobnosti
Ako niekomu, kto má ťažkosti so sociálnymi situáciami, vám môže pripadať myšlienka hľadania diagnózy absolútne nevyspytateľná - a to je pochopiteľné. Ale je to jediný spôsob, ako s istotou vedieť, či to, čo zažívate, je v skutočnosti vyhýbajúca sa porucha osobnosti a získanie správnej diagnostiky je prvým krokom k tomu, aby ste sa cítili lepšie a žili život, aký chcete pre seba.
Po diagnostikovaní vyhýbavej poruchy osobnosti je prvou líniou liečby zvyčajne psychoterapia. Úspešné spôsoby terapie zahrnuli expozičná terapia , kognitívna behaviorálna terapia (CBT) a psychodynamická psychoterapia. Aj keď neexistuje žiadny liek špeciálne zameraný na liečbu samotnej poruchy, môžu byť pri liečbe vyhýbajúcich sa porúch osobnosti užitočné psychotropné lieky, ktoré pomáhajú zmierňovať úzkosť a depresívne príznaky.
ako zlepšiť vlastnú hodnotu
Je dôležité tomu rozumieťjenádej na vyhýbavú poruchu osobnosti. Ako Clevelandská klinika konštatuje, že poruchy osobnosti sa zvyčajne liečia ťažko, ale vyhýbajúca sa porucha osobnosti môže byť jednou z ľahšie liečiteľných porúch osobnosti. Ľudia, ktorí majú vyhýbajúcu sa poruchu osobnosti, v skutočnosti často túžia po zdravých vzťahoch a sú schopní ich udržiavať - problémom je, že neveria, že sú také vzťahy hodné.
Pocit hľadania zdravých vzťahov a priateľstva môže byť jedným z motivačných faktorov pre ľudí s vyhýbajúcimi sa poruchami osobnosti, ktorí sa majú liečiť. Prínosov z liečby tejto poruchy je veľa; koniec koncov, prežívanie láskyplných a uspokojujúcich spojení s ostatnými je niečo, čo si všetci zaslúžime.
