Som psychopat

Psychopat. Je to načítané slovo, ktoré okamžite pripomína mnoho súvisiacich obrázkov. Sérioví vrahovia a násilní zločinci bývajú jadrom ľudských predpokladov. Psychopati dominujú v úlohe zloducha v médiách pri všetkých formách zábavy a často sa dostávajú do centra pozornosti spravodajských relácií. Nič na tom slove ani o psychopatovi nie je dobré. Sú v zásade zlí a malo by sa k nim tak aj správať.

V mysliach mnohých ľudí je to viera vytesaná do kameňa. Je to poľutovaniahodné, pretože ide o prinajhoršom mytológiu. Psychopatia, hrozné slovo na tvári, je z mnohých dôvodov veľmi nepochopený a démonizovaný stav. Médiá majú v tomto samozrejme veľkú úlohu, ale štúdium psychopatov sa robí aj na populáciách väzňov. Zdá sa, že je to veľmi dobré miesto, pretože sa predpokladá, že psychopati sú nekajúcnymi zločincami.

Štúdium osôb vo väzení však predstavuje iba zlomok psychopatickej komunity ako takej. Väčšina z nás je medzi vami, vašimi priateľmi, susedmi, osobou s rovnakou základnou ľudskou povahou ako vy. Existuje vynikajúci citát od Armona J. Tamatei, ktorý často opakujem: „Psychopati sú v mnohých ohľadoch najmenej a najviditeľnejšími členmi našich komunít.“ Definuje nás najhorší z nás, pretože ostatní zostávame skrytí pred zrakom. Je to tak preto, lebo nie sme ako tí, ktorí obývajú svet okolo nás. V skutočnosti sme veľmi odlišní.

Náš rozdiel je pre nás ako deti zrejmý. Svet funguje na základe konštruktu emócií, ktorý nám chýba. Často som emócie označil za temperamentné podvádzanie podľa neurotypického zážitku. Vystrihuje veľa vážiacich informácií a rozhodovanie o akciách na základe spoločenského výsledku. Väčšina ľudí koná tak, ako im to hovoria aj ich vnútorné smerové emócie, a výrazne to uľahčuje ľudskú interakciu; všetci sú na jednej stránke.

Nie sme. Psychopatia je variantná štruktúra mozgu to nebude zrejmé, až keď osoba dosiahne dvadsaťpäť rokov, a v tom čase, za predpokladu, že to okolnosti umožňujú, môže byť diagnostikovaná ako psychopatická. Chýba nám empatia, chýba nám strach, smútok, úzkosť, výčitky svedomia, chýba nám veľa vecí, ktoré vám v tichom kódexe vysvetľujú, ako sa správať k ostatným vášho druhu a k svetu všeobecne.

Namiesto toho sa musíme buď učiť, alebo na to prísť sami. Nič neurotypické pre nás nemá zmysel. Je to ako pokúšať sa prísť na zahraničný film bez titulkov a bez kontextu scény. Len začneme napodobňovať. Postupným starnutím sa naša zručnosť zvyšuje a darí sa nám lepšie, ale na začiatku sme na tom zle. Ďalším problémom, ktorému čelíme, je naučiť sa hodnote, ktorú neurotypiká pripisujú určitému správaniu, ktoré sa nám zdá byť bezcenné. Musíme rozvíjať kognitívnu empatiu a používať ju pri vedení svojich interakcií.

Počas tohto procesu je to, ako sme vedení, veľmi rozdielne v tom, ako dopadneme, ale nikdy to nezmení smer, ktorým sa bude uberať vývoj nášho mozgu. Bude nám chýbať to, čo nám bude chýbať, a to najlepšie, čo môžeme urobiť, je usmerniť naše chápanie sveta a toho, ako nám určité správanie v ňom prospieva viac ako alternatíva.

Sme poháňaní odmenami a odolní voči trestom. Povedzte nám nie, a pravdepodobne to budeme brať ako výzvu. Rozptyľujte nás niečím príťažlivejším a vy máte našu pozornosť.

Ako starneme, rozdiely medzi nami a okolím nám diktujú, aby sme vytvorili masku, ktorá nám umožní vyzerať ako všetci ostatní. Neurotypiká vyvíjajú sociálne masky, prezentáciu seba samého, ktorá predstavuje najlepšie možné svetlo. Psychopatické masky sú oveľa podrobnejšie a podrobnejšie. Tieto masky sú úplne iná osoba a čím je maska ​​prepracovanejšia, tým je pre nás očividnejšie, že sme veľmi odlišní od tých, ktorí sú okolo nás. Väčšina z nás si však na chvíľu ani len nepomyslí, že sme psychopatickí. Nie sme takí imunnejší voči mýtom o tomto stave ako zvyšok sveta. Nie sme stotožnení s príbehmi, ktoré sú spojené s týmto slovom, a väčšina z nás nikdy nepochopí, že práve to nás odlišuje od ostatných.

Vyrastanie malo svoje vzostupy aj pády a ja som určite nebol žiadny anjel. Psychopatia je horská dráha, ktorú si musíte osvojiť, aby ste mohli obchádzať zákruty bez toho, aby ste zišli z trate. Chce to čas a nebolo to inak ani v mojom prípade. Postupom času boli rozdiely medzi mnou a mojimi rovesníkmi niečo, čo sa nedalo ignorovať.

záchvaty paniky bez dôvodu

Tam, kde ľudia tvorili skupiny, mi nikdy nebolo jedno, kam patrím. Keď sa ostatní v ťažkostiach hľadali, nevidel som potrebu. Problémy v rodine, ktorých bolo niekedy dosť, ma jednoducho nikdy neobťažovali ani na mňa nijako nezasiahli. To mojich rodičov natoľko znepokojilo, že predpokladali, že veci nebezpečne potláčam. Bol som okamžite poslaný na terapia treba posúdiť. Toto bol jeden z mnohých prípadov, keď som bol poslaný na terapeutické vyšetrenie, buď kvôli obavám ostatných o moju ľahostajnosť, alebo keď sa mi podarilo dostať sa do problémov a som úplne nekajúcny, až na potrebu upokojenia zodpovedných.

Tento rozdiel v pripútanosti, potrebe, ohľaduplnosti a emočnej nevyhnutnosti bol s pribúdajúcim časom citeľnejší. Rozhodol som sa konečne zistiť, aký je medzi nami rozdiel. Na tomto mieste som prvýkrát počul slovo, ktoré teraz rozpoznávam ako súčasť toho, kto som: Psychopatia.

Mýty sa chvíľu strácajú, ale klinický lekár ktorý mi túto správu doručoval, prišiel pripravený. Dokázal opísať rozdiely medzi tým, čo sa verí v psychopatiu, a tým, čo v skutočnosti psychopatia je. V jedinom okamihu sa pochopenie v tej psychopatii stalo rozdielom medzi mnou a svetom. Dalo to dokonalý zmysel a typicky psychopatickým spôsobom som to odložil a pokračoval vo svojom dni.

Psychopatom môžu chýbať základné skúsenosti, ktoré väčšina ľudí zdieľa, ale to neznamená nič o osobe, ktorá to má. To, ako sa človek správa, ako zaobchádza s okolitým svetom - to by malo určovať jeho hodnotu. Nie tak, ako bol zapojený ich mozog.

Psychopatia je zriedkavá, je nepochopená a tí, ktorí sa s ňou narodili, sú démonizovaní za to, že existuje. Bolo by oveľa lepšie pochopiť, keby sa zrušil oblak dezinformácií a tí, ktorí sú skutočne psychopatickí, by toho mohli povedať bez obáv rozsudok alebo horšie. Uskutočnili by sa štúdie o psychopatii v skutočnom svete, nielen vo väzeních, a nakoniec by bolo možné zahnať rúško strachu. Psychopati sú vaši priatelia, vaši susedia, pravdepodobne vaša rodina. To, že človek je psychopat, to nezmení - a to, ako to vidíš, sa môže zmeniť, iba ak to dovolíš.